Vločky osudu

21. ledna 2012 v 20:13 | Matt Foxiss |  Nadmerné uvažovanie
Padajú na svet biele vločky nepoškvrnené časom, padajú, tak jemne sa znesú nadol, bez zvuku, bez pocitu, chladne a nehybne. Padne tá odrobinka snehu, pristane na tmavom kabáte. Odráža sa v nej obloha a naše nádeje, odráža sa v nej svet a všetko, čo ukrýva. Jemne, s tou najväčšou opatrnosťou, ju naberiem na prst, chtiac dotknúť sa tej dokonalosti. Prst však skazu prináša, urýchli proces a krása sa už navždy rozpustí v túžiacich prstoch. Z jedinečnosti sa stane priehľadná kvapka vody, pomaly stečie a odkvapne. Na kabáte by sa však tkvela, spolu s inými, ešte dlhú dobu. To výsledok túžby a chcenia, lipnutia na krásnom. Človek si neprivlastní svet, je jeho súčasťou, no ani hore a ani dole, odkiaľ by mohol hodnotiť či nahrádzať.
 

Bez úniku

16. ledna 2012 v 20:12 | Matt Foxiss |  Moje básnické črevo
Ďalšia báseň do mojej zbierky.

Bez úniku

Pod maskou 5

13. ledna 2012 v 19:02 | Matt Foxiss |  Pod maskou
Pokračovanie načatého príbehu. Ešte stále pokračovanie rovnakého dňa, ktorý sa nachýlil k večeru. A áno, napriek všetkému ho chcem dokončiť.

Pod maskou, časť piata

Späť ku klasikom

12. ledna 2012 v 17:29 | Matt Foxiss |  Nadmerné uvažovanie
Zo sveta zostali vlnky, to kameň našiel svoje miesto pod hladinou jazera.
Voda plynie, život plynie s vodou, je prchavý, ako prchavé sú kvapôčky rosy na svitaní. Hodnoť a buď hodnotený, pravdy dnešného sveta. Kde rušnie veľkomesto, človek stráca svoju osobnosť.
Pierko pozvoľna usadá na nehybnú vodu, nečerí, hoc vetrom unášané, pokojný odraz okamihov. Svoj účel splnilo, teraz splní účel iným. Vždy to v živote tak chodilo, krok nebol navyše. Aj teraz to tak je, len človek zbytočne šliape na kvety pri ceste.
Čo by mal svet bez umenia? Dokázal by vidieť krásu v obyčajnom a pritom sám nebyť obyčajným? Mohol by sa azda rozvíjať, dovoľovala by mu to zemská tiaž a prirodzený kolobeh? Prázdny je život uchopený bez estetiky, len prázdnymi priehrštiami logiky. Je to strom bez kvetov, prázdny, pustý, len čierne vrany škriekajú na hnijúce jablko sváru.

Pod maskou 4

11. ledna 2012 v 19:51 | Matt Foxiss |  Pod maskou
Kým sa v dlhom príbehu odrazím, zaberie to dlhšiu dobu. Dúfam, že to začne byť plynulejšie, nemôžem to však s istotou tvrdiť. Keby svoje diela prerábam, vždy (okrem predĺženia) je nutné zlepšiť začiatok. No ale nejaký byť musí, verím, že to prežijete a dočkáte sa prvej akcie. Dnes krátko o tom, aký rozhovor nasledoval v cukrárni.

Pod maskou, časť štvrtá

Další články