Rozprava o mesačnom svite 1-1

Pondělí v 19:23 | Matt Foxiss |  Pisateľské experimenty
Nespájajte si to s rovnomenným dielom, toto je niečo iné. Bude to mať 5 kapitol a pre jednoduchosť ich rozdelím na viacero časti, aby to nebolo pohromade. Takže prvá časť prvej kapitoly.

Rozprava o mesačnom svite
Kapitola 1
Čas
 


Zmenáreň šťastia

26. dubna 2012 v 21:27 | Matt Foxiss |  Výkriky do tmy
Prišlo. Byť plný ako odpadkový kôš, presýpať sa dňami, krájať maslo vidličkou, trhať handry na márne kúsky. Či účel, či zmysel, či prostoduché nutkanie prekonať samého seba? Kde potom zvyšok, tá prázdna miestnosť výstavy umrlcov, kde skrytá podstata okúseného bezprostredna... kde neovplyvnený svetom som ja, môj život a svet, ktorý tvorím? Nie hlboká je mláka, no aj v nej je voda...

Náhliac sa za snami a túžbami, v rukách držiac motýľa zmeny. Na dosah je! Predsa však volíme nevedomosť, ruka sa zavrie, tá železná panna našej subordinácie. Kam ďaleko zájsť, byť hodný seba samého, svojich pohnútok a zodpovedností? Prekonanie barikád, idúc a nasledujúc, ako každý, ako všetci a predsa nik sebou samým. Či viac alebo menej, alebo len na špičku noža, nech čímkoľvek, stále postrádajúc zmysel. Kôš plný odpadkových motýľov. Vlastním svoj život?

Preklad: Clannad - Dango Daikazoku

11. dubna 2012 v 21:30 | Matt Foxiss |  Preklady pesničiek
Tentokrát môžete objaviť ďalšiu mnou preloženú pesničku v anime s názvom Clannad, kde jej skrátená, poldruhaminútová, verzia hrá ako opening. Je to to najupokojujúcejšie, čo môžete v tomto vesmíre nájsť, dango knedlíky sú najrozkošnejšie veci-bytosti a šanca stať sa na nich závislý je skutočne veľká. Ako už určite viete, ďalšia z pesničiek, pre ktorých preklad som sa po dlhom uvážení rozhodol, má názov Dango Daikazoku (Veľká rodina dango). Tak sa na to pozrime...


Padajúce lupene

7. dubna 2012 v 19:49 | Matt Foxiss |  Výkriky do tmy
Hľadanie, nachádzanie, noc zahnutých čepelí. Krájame nepochopenie, držíme sa slamky zabudnutia, tak úporne, tak veľmi - až to bolí! Zastať a kričať, točiť sa, vypustiť všetko, čo bolo a je. Pokrútená fantázia búrkových mrakov, ich odtieňov a diaľava nedosiahnutého. Zložitosť ľudských pocitov, sekajme a bodajme, bime a zabudnime. Či raz nepokorený no pokorný, či neodsúdený no osudný. Hĺbky premenených výšin, kľujú oči, smejú sa a odvrávajú - čo je istota a čo len pekná rozprávka? Čím krajšia je prítomnosť, čím sladšia uspávanka, tým menej snažíme sa odporovať, zaspíme a upokojíme duchov nepokoja, nech spia, nech dajú pokoj, psi jedni prašiví.

Zrnko predpokladaného

23. března 2012 v 16:15 | Matt Foxiss |  Výkriky do tmy
Napršalo. Bezočivo spustošilo naivné očakávania, prekvapilo svojou všemohúcnosťou a bezprostrednosťou. V diaľave pekné na pohľad, pokiaľ sa nás netýkajú, blesky, utekajme, zalezme pod stromy! Len kvapky padajú, milenci v tme sa chichocú a noc pokročí. Bežný sťa najobyčajnejší zo smrteľníkov sedí a spytuje si svedomie. Len mokrý parapet, dve kocky čokolády, horúci čaj a obnažené myšlienky. Či významné, či bezvýznamné sú zabudnuté diela? Postačí okamih pre pochopenie desivého - nejestvuje žiadna šanca pre pochopenie. Uchopenie plody nesľubuje.

Další články